SAOZ

Bradáčova 1,
85102 Bratislava,
Slovakia 

 

SAOZ na facebooku

 

Potrebuje Bratislava jazdeckú políciu?

Stanica Jazdeckej polície pri Mestskejpolícii Bratislava bola zriadená v r. 1991, kedy sa začalo s jej formovaním, nákupom koní, hľadaním vhodného miesta pre jej umiestnenie, až nakoniec v r. 1994 bolaumiestnená v objekte bývalých skladov Zares v Kramerovom lome.

Aj keď pôvodné využitie daného objektu nebolo vhodné pre potreby jazdeckej polície /napr. chýbajúca vodovodná prípojka/ postupnými úpravami,ktoré vykonávali zväčša pracovníci stanice svojpomocne a vo voľnom čase bol objekt využiteľný pre Stanicu jazdeckej polície. Po celkovej a nákladnej rekonštrukcii budovy bývalého skladu, započatej v r. 2006 je objekt v Kramerovom lome v súčasnosti  plne využiteľný, vhodný pre plnohodnotný chod Stanice jazdeckej polície bez potreby významnejších investícií v budúcnosti.

 

Zriadením jazdeckej polície sa Bratislava stala prvým a dodnes jediným mestom na Slovensku,ktoré má možnosť pre svoje potreby využívať aj túto zložku v rámci Mestskej polície. O potrebe a využiteľnosti svedčí aj fakt, že kone využívané v službách polície majú uplatnenie vo všetkých európskych metropolách. Jedným z posledných miest, kde v rámci Mestskej polície bola zriadená stanica jazdeckej polície je Praha, kde takáto stanica vznikla len v r. 2007. V dnešnej dobe disponuje 21 koňmi.

 

Stanica jazdeckej polície pri Mestskej polícii Bratislava má momentálne pre výkon služby 4 kone a 5 policajtov Mestskej polície.

Vzhľadom na umiestnenie stanice na okraji bratislavského lesoparku je logickým vyústením, že ťažiskom hliadkovej činnosti jazdeckej polície je územie Mestských lesov. Takmer pravidelne hliadky jazdeckej polície v exponovaných dňoch cez víkendy a sviatky a v čase zvýšenej návštevnosti uvedenej lokality zameriavajú svoju činnosť na najčastejšie porušovanie VZN a ostatných zákonov súvisiacich s jazdou a parkovaním motorových vozidiel, zakladaním ohňa napríklad aj v čase zákazu z dôvodu zvýšeného rizika vzniku požiarov, pohybu psov, zisťovaniu nelegálnych skládok odpadu a celkovému zabezpečeniu verejného poriadku. Hliadky jazdeckej polície môžu tiež účinne prispieť k záchrane života a zdravia najmä v odľahlých častiach lesoparku. Svoju pozornosť dokážu upriamiť aj na miesta, ktoré sú pre iný výkon hliadkovej činnosti nedostupné, alebo kde použitie iných technických prostriedkov je z hľadiska ochrany prírody nevhodné. 

Vzhľadom  na veľkosť tejto lokality a fakt, že sa jedná o chránenú krajinnú oblasť sú hliadky jazdeckej polície najdôležitejším prvkom pôsobenia Mestskej polície, či už z hľadiska preventívneho, alebo represívneho, ale aj z hľadiska atraktívnosti z pohľadu verejnosti.  Verejnosť vníma kone v tomto prostredí ako jeho prirodzenú súčasť, z hľadiska ekológie a ochrany životného prostredia ako najvhodnejší dopravný prostriedok. Nie menej dôležitou z pohľadu ekonomiky prevádzky  je aj skutočnosť, že hliadky sa na miesto výkonu služby vzhľadom na umiestnenie stanice presúvajú  bez využívania iných  prepravných prostriedkov. Rozlohou bratislavský lesopark vyžaduje pre výkon hliadkovej činnosti policajtov na koňoch, takáto hliadka je ekologickejšia ako motorizovaná hliadka, dostupnejšia do odľahlých častí lesoparku, najmä v zimnom období pri snehovej pokrývke.

Je dvakrát rýchlejšia ako pešia hliadka, takže za ten istý čas prejde dvojnásobnú vzdialenosť. Hliadka na koňoch je schopná v priebehu jednej služby prejsť naprieč celým lesoparkom. S ohľadom na tieto skutočnosti a zámer vyhlásiť územie v okolí prameňov Vydrice za chránenú oblasť s určitým stupňom ochrany sa ponúka možnosť využiť hliadky jazdeckej polície na kontrolu tohto územia.

Pravidelní a dlhoroční návštevníci lesoparku, zvlášť oblasti Partizánskej lúky, Železnej studienky a Koliby si pamätajú dobu, kedy dochádzalo k masívnemu nerešpektovaniu najmä zákazu vjazdu motorových vozidiel, parkovaniu mimo vyznačených miest, porušovaniu iných nariadení a práve pôsobenie hliadok jazdeckej polície vo veľkej miere prispelo k tomu, že i keď návštevnosť lesoparku každoročne stúpa, miera rôznych porušení je dlhodobo na minimálnej úrovni.

Policajti zo Stanice jazdeckej polície vykonávajú hliadkovú činnosť aj v iných častiach Bratislavy, v poslednom období napr. Dúbravke, Lamači, Rači, v Petržalke, hliadky jazdeckej polície sú využiteľné v ktorejkoľvek časti mesta. Prínosom hliadok jazdeckej polície na úseku kontaktu s verejnosťou je aj účasť a asistencia pri rôznych športových a kultúrnych  podujatiach, podujatiach pre deti veľakrát spojených s prednáškami a ukážkami práce a úrovne výcviku  jazdeckej polície, samozrejme s veľkým ohlasom najmä u detí. 

 

Dôvodom zámeru zrušiť Stanicu jazdeckej polície majú byť údajne vysoké náklady spojené s prevádzkou stanice. Objekt stanice pozostáva zo spomínanej budovy  bývalého skladu Zares, momentálne po rekonštrukcii, v ktorej je umiestnená stajňa s 12 samostatnými boxami pre kone, druhá časť je upravená na kancelárie, šatne a sociálne zariadenie pre zamestnancov. K objektu patrí ešte veľkokapacitný senník a ohradené výbehy pre kone.

Náklady Stanice jazdeckej polície spojené s chovom služobných koní v súčasných podmienkach predstavujú čiastku cca 310,00 – 370,00 € mesačne na jedného koňa a pohyblivosť tejto čiastky je podmienená objemom veterinárnych zásahov. Energetická záťaž časti budovy slúžiacej ako stajňa je na minimálnej úrovni, jedná sa o mizivú spotrebu vody a elektrickej energie na osvetlenie. Náklady na prevádzku druhej časti budovy slúžiacej pre potreby samotnej stanice sú vzhľadom na elektrické vykurovanie štandardné, porovnateľné s nákladmi na prevádzku iných staníc Mestskej polície.

Súčasné využitie objektu v Kramerovom  lome pre potreby Stanice jazdeckej polície s ohľadom na lokalitu, v ktorej sa nachádza ako aj to, že sa jedná o budovu s historickou hodnotou predstavuje prijateľnú záťaž z hľadiska ochrany prírody a životného prostredia a poskytuje záruku tohto prijateľného vplyvu aj do budúcnosti. Obávame sa, že akékoľvek iné využitie daného objektu tento pomer záťaže na životné prostredie naruší.

Jazdecká polícia si získala svoje miesto a veríme, že i poslanci mestského zastupiteľstva si uvedomujú, že hodnota zelených pľúc, vodných zdrojov je nevyčísliteľná. Kroky na ochranu životného prostredia začneme obvykle robiť keď už je neskoro. Zabúdame na to , že odstraňovanie ekologických katastrof je podstatne drahšie ako prevencia .

Veríme že, jazdecká polícia zostane trvalou zložkou Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy.

 

 

                               Policajti Stanice Jazdeckej polície pri

                                                                     Mestskej polícii Bratislava

 

Petíciu za zachovanie mestskej jazdeckej polície môžete podporiť tu: http://www.peticie.com/peticia_za_zachovanie_mestskej_jazdeckej_policie

Petíciu si môžete stiahnuť tu: PETICIA

 

 

 

 

 

Kastračná akcia v Rožňave, ktorá sa uskutočnila vďaka VÁM.

Blíži sa dátum akcie a pochybnosti ako to bude prebiehať sa stupňujú. Viem čo nás čaká a čo ideme robiť, ale neviem si predstaviť ako to v takej osade vôbec vyzerá. Neviem ako nás tam príjmu. Veď v TV vidím samé hrôzostrašné zábery pri ktorých si každý z nás povie – tak tam by som určite nechcel byť. Ale negatívne myšlienky vytláča pocit povinnosti. Musím vyzdvihnúť auto z požičovne, zozbierať ľudí, prenosky a veci potrebné pre akciu. No nezabúdam ani na počasie. Zima sa predlžila a keď sme akciu plánovali ani vo sne nás nenapadlo, že bude ako na Vianoce. Alenetreba predbiehať.

 

Deň pred akciou som dostal telefonát, že sľúbená pomoc pre veterinárnych lekárov od distribútora je ohrozená. Pomoc s materiálom potrebným na akciu je spochybnená. Začal sa kolotoč niekoľkých telefonátov a čo som sa v nich dozvedel ,mi vyrazilo dych! Chvíľu som mal pocit, že to nerozchodím. V telefonáte mi bolo oznámené, že celá akcia je jeden veľký TUNEL. Padám do kolien a len ťažko hľadám slová. Neviem čo mám na to povedať. Je to šok aký som určite nečakal. Ak máte do telefónu obhajovať svoju osobu niekomu, kto Vás nepozná myslíte si, že to sa nedá zvládnuť. Je spochybnená celá akcia, do ktorej ľudia vložili svoj súkromný čas a to cez sviatky bez nároku na honorár a nejakú slávu. Ľudia, ktorí sa rozhodli spraviť kus práce pre Slovensko a niekto si dovolí povedať, že je to TUNEL?! Do dnešného dňa neviem, kto to povedal. Jediné čo sa podarilo zistiť je fakt, že to povedal citujem:,, Konkurenčný útulok!“ Iné slovo ako hnus ma v tomto prípade nenapadne. Ak niekto ide dehonestovať kastračnú akciu v rómskej osade dovolím si tvrdiť, že nepatrí medzi ochranárov. Nech to bol ktokoľvek určite si prečíta aj tento článok a tak by som mu odkázal, aby sa nad sebou zamyslel a hlavne nemal pocit, že má patent na všetko. Má len pocit, že ho má a to je málo. Ale aby sme sa posunuli ďalej, tak nakoniec sa všetko vysvetlilo a sľúbená pomoc dorazila. Poďakovanie patrí MVDr. Nedělovi z Pharmacopoly, ktorý sa postaral o dodanie materiálu. Stres pomaly opadáva a tak môžeme s kľudným svedomím povedať IDE SA DO ROŽŇAVY.

 

27.3.2013 – Preberám auto z požičovne a vyzdvihujem prvú kolegyňu v Bratislave a je to Simona Vitanová. Vyrážame z Bratislavy do Zlatých Moraviec, kde vyzdvihujeme Dianu Truchlikovú zakladateľku Československého kastračného programu a potom už smer ROŽŇAVA. Cesta prebieha celkom v norme, až na počasie. Začalo nám pršať a naše ilúzie o dobrom počasí sa nám rozplývajú ako keď vhodíte kocku cukru do kávy. Neveríme a ani si nepripúšťame si, že by celá akcia bola prekliata “konkurenčným útulkom“ Prichádzame na miesto určenia a to je v tomto prípade penzión Žaneta, kde máme dohodnuté ubytovanie. Zvítame sa s pani domácou no a samozrejme nesmiem zabudnúť aj na domácich miláčikov, ktorí sú na dvore. Vyhladkali sme čo sa dalo. Skrátka privítanie ako sa patrí. Vyložili sme si veci z auta a teraz už len počkať na ďalších kolegov. Najskôr je to Lenka Zolnierčíková. Tu by som sa na chvíľu zastavil a pripomenul jej meno. Je to dievča, ktoré v zaplavenom kežmarskom útulku sama vypúšťala psíkov z vytopeného útulku a zachránila im tak životy. A nedá mi spomenúť aj to, ako si zamestnanci s vedľajšej firmy z bezpečného miesta všetko natáčali na mobil a NIKTO jej nepomohol!!! No veď to je také slovenské... Ďalšia dvojica, ktorá vyrážala z Považskej Bystrice tu už mala byť, ale stále nedorazili. Voláme im čo sa deje a dozvedáme sa, že im po ceste začalo snežiť a tak musia ísť veľmi pomaly. Dorazili v tento deň niečo po 23tej hodine. Tak už sme tu skoro všetci. Ešte chvíľu pokecáme a hajde do hajan. Veď zajtra je deň D teda vlastne K :-)

 

28.3.2013 9:00 hod. krátka porada u veterinárneho lekára MVDr. Ferenca. Začína chaos z ktorého sa musíme vymotať. Zisťujeme, že nie všetko je tak ako by sme chceli a tak musíme ešte poriešiť nejaké veci. Situácia je trochu napätá, ale nepripúšťame si to moc k telu. Keď chceme vyraziť neveríme vlastným očiam. Auto našej kolegyne je zablokované majiteľom pozemku. Hľadáme ho, aby nám uvoľnil naše vozidlo. Na naše počudovanie majiteľ vyšiel von a sadol do druhého auta, s ktorým odišiel preč. Takže na istý čas prichádzame oNáš prvý adept na kastráciu. jedno auto. Ideme do osady a po tomto nepríjemnom zážitku nám nie je do rečí. Neveríme, stále neveríme. Cesta je krátka a už vchádzame do osady. Na začiatku osady je bytovka a potom pokračuje zástavba rodinných domov. Odstavíme auto na ploche hneď vedľa kontajnera. Vystúpime von a z kopca sa na nás valí pes, ktorý za sebou ťahá reťaz. Prihovoríme sa mu a hneď sa ponáhľa bližšie k nám. Takže máme prvého adepta, ktorý prišiel dobrovoľne.

Musíme nájsť majiteľa, aby nám podpísal papiere, že súhlasí s kastráciou. Zatiaľ začíname pripravovať prepravky. Prichádza štáb televízie JOJ. Natáčajú ako začíname s akciou. Vytvorili sa skupinky, ktoré chodia od domu k domu a oznamujú osadníkom, že sa začína kastračná akcia. Netrvá dlho a už prichádzajú adepti na kastrácie. Nakladáme ich do prenosiek a odnášame ich do auta. Za chvíľku máme auto naplnené. Keďže sú sviatky a v škole sú prázdniny okolo nás je kopec detí, ktoré nás so záujmom sledujú a strážia si svojich psov. Odpovedáme im na všetky zvedavé otázky. Už vieme, ako sa ktorý psík volá a kde všade ešte majú veľa psov.

Zatvárame auto a ideme rozviezť psov k veterinárom, aby sme sa mohli vrátiť po ďalších. Akcia sa odštartovala veterinári začali uspávať zvieratá a pripravovať ich na samotný zákrok. Prichádza ďalšia posila Michala Wollner – zakladateľka OZ Zatúlané psíky Šaľa. Sme radi, lebo jej skúsenosti sa nám zídu a každá ruka je potrebná. Môžeme naložiť prenosky a odchádzame späť do osady. V osade nás už čakajú deti a spoločne s nami chodia po domoch. Tu by som chcel povedať, že v tomto momente som prestal mať predsudky o rómskych osadách a o negramotnosti, ktorá je s nimi často spájaná. Okolo nás sa pohybovali deti vo veku 5 až13 rokov. Oni ovládali tri jazyky – slovenčinu, maďarčinu a rómštinu. Vôbec im nerobilo problém komunikovať medzi sebou po rómsky, s dospelými komunikovali po maďarsky no s nami, jednojazyčnými, po slovensky. Otázka znie, kedy príde ten čas, keď prestanú so vzdelávaním a rezignujú a stanú sa z nich len osadníci, ktorí čakajú na sociálne dávky. Je to vtedy, keď prestanú chodiť do školy a zistia, že nájsť si prácu je skoro nemožné a je teda jednoduchšie ísť vyšliapanou cestičkou, ktorú im tento štát ponúka a tou sú sociálne dávky a rodinné prídavky. Neviem na to odpovedať a ani mi to neprislúcha. Sú na to iné organizácie, ktoré sa zaoberajú touto problematikou a poberajú nekresťanské peniaze z eurofondov, ktoré sú mnoho krát neefektívne využité. No ale dosť bolo polemizovania. Musíme ísť nakladať ďalších psov. Niektorí osadníci sú nedôverčiví a nechcú nám odovzdať psov. Myslia si, že už ich neuvidia, lebo doteraz , keď sa robil odchyt, žiadne zvieratá neboli vrátené. Všetky išli do útulku, ktorý to už ale kapacitne nezvládal a hrozilo jeho zatvorenie. To bol aj dôvod, prečo sme išli kastrovať práve do Rožňavy. Auto sa začína napĺňať a tak môžeme druhýkrát vyraziť. Odchádzame rozviezť ďalších psov k veterinárom a kastrovaných odvážame do útulku. So sebou si odvážame dve šteniatka, ktoré budú s nami tráviť pobyt v penzióne. Majú asi 6 týždňov. Je večer a my sme unavení z dobre vykonanej práce a to je 32 kastrovaných psíkov a 6 šteniatok odobratých! Tešíme sa! Rýchlo ešte nahodiť fotky psíkov, ktorých potrebujeme umiestniť do dočasnej opatery a vyzdvihnúť na stanici poslednú členku nášho tímu a ňou je Barbora Sláviková. Bojová porada na ďalší deň a zaľahnúť. Ešte absolvujeme výbuch smiechu na dobrú noc z dnešného faux pas ( ale neprezradím) a s úsmevom na tvári zaspávame.

 

29.3.2013 Ráno vstaneme a.... NEVERÍME vlastným očiam. Vonku sneží! Chvíľu rozmýšľame či ideme ozdobovať stromček, alebo pokračovať v kastrácii. Rozhodli sme sa z ekonomických dôvodov pre tie kastrácie J. Berieme to športovo a smerujeme do útulku, aby sme naložili psíkov a odniesli ich do osady. Prichádzame do útulku a kontrolujeme rany po operácii. Hafani sú všetci v poriadku. Nechávame len jednu sučku, ktorá bola staršia a je zoslabnutá. Ostatní sú životaschopní , tak môžu ísť. Do útulku prichádza MaOdovzdávanie psíkov majiteľom.túš. Je to miestny podnikateľ, ktorého láska k zvieratám je obdivuhodná. Vlastní upratovaciu firmu a má veľa povinností. Ale popri svojom podnikaní si našiel čas a počas celej akcie nám bol veľmi nápomocný. Priniesol teplovzdušný plynový ohrievač, aby sme nemuseli požívať elektrické ohrievače v miestnosti, kde boli zvieratá po operácii. Matúš, aj touto cestou ti ďakujeme. Psíkov máme naložených a ideme do osady. Ako prichádzame správa sa šíri veľmi rýchlo. Prvé sú pri aute deti a začínajú si vyberať z prvej várky svojich psíkov a to za prítomnosti kamier Rozhlasu a televízie Slovenska. To je Bukši to je môj pes. Psík končí v náručí svojho majiteľa. Toto je Rexo toho môžete vypustiť on tu tak žije on patrí všetkým. Otvárame prenosku a chalani mu pomáhajú z auta dolu. Všetci ho hladkajú a pozerajú či je všetko v poriadku. Takto to ide postupne so všetkými. Kde je Džina? To je tá postaršia sučka, ktorú sme nechali v útulku, aby sa lepšie zotavila. Džinu prinesieme neskoršie. Ona je staršia a potrebuje viac času. Chlapec prikývne hlavou ,čo značí že pochopil. Prichádzajú ďalšie deti a pýtajú sa na Bukšiho. Toho si už zobrali odpovedám. Ale chalan hovorí nie ten ja myslím iného. Zisťujeme, že meno Bukši je v osade TOP J. Tu pripomeniem poznámku jednej kolegyni, ktorá hneď pohotovo povedala, že prvý psík po jej príchode, ktorého odchytia sa bude volať Bukši. Útulkom prejde veľa zvierat a dávať stále iné mená je nemožné. No ale Bukši bude teraz v Šali prvý. Auto je vyprázdnené a tak začíname prehovárať ďalších osadníkov. Deti s nami chodia a pomáhajú nám prehovárať ostatných, aby dali svojich psov. Rozprávajú sa s nimi po maďarsky, ale vieme, že sa im snažia vysvetliť, aby sa nebáli, že psíkov naozaj vrátime. Veľmi nám uľahčili prácu. Popri tom mapujeme situáciu koľko šteniatok sa v osade nachádza. Fotíme ich, aby sme ich v nedeľu zobrali do dohodnutých dočasiek. Pomaly máOdovzdávanie psíkov majiteľom.me plné auto tak môžeme začať rozvoz k veterinárom. Aj tento deň prebieha všetko v poriadku okrem malých nezrovnalosti. V konečnom dôsledku vždy sa vynoria nejaké chybičky, ale dôležité je si zachovať chladnú hlavu. Vykladáme v útulku odchytených a nakladáme druhú várku na odovzdanie. Vykladanie v osade je fascinujúce. Každý sa teší na svojho psíka a odnáša si ho na rukách domov. Všetkým, dávame inštrukcie ako majú postupovať. Kolegyňa ostáva pri aute a okolo nej deti. Veľmi si ju obľúbili a nešetrili komplimentmi – pani Miška dnes vyzeráte naozaj dobre J a podobne. Jedna dobrá duša prezradila Miškine skutočné meno a už si ju pridali aj na facebooku medzi priateľov. No človek nikdy nevie kedy sa kontakty zídu. Kým my sme obiehali domy a hľadali sme psov kolegyňa čo ostala pri aute si krátila chvíľku a chlapci boli takí zlatí, že jej aj zaspievali cigánsku pesničku. Všetko je nahraté v mobile. Možno si ju aj vy raz vypočujete. My ešte obiehame posledné domčeky v hornej časti. Zbadáme psíka. Prihovárame sa mu a on sa teší. Nasadíme mu slučku, ale psík sa začína brániť. Nechce sa mu a tak pomaličky postupuje kolegyňa dolu k autu. V tom nám domáci oznámia, veď tú ste už kastrovali! A naozaj. Celý čas sa nám sučka snažila vysvetliť, že ona už je kastrovaná a my sme na to nereagovali. Keď sme jej dali dole slučku tak chodila okolo nás vrtela chvostom a hundraním nám dávala jasne najavo, že nám to celý čas hovorila. Vystúpime ešte vyššie kde objavujeme sučku so šteniatkami, ktoré si ukryla v zemi. Za pomoci domácich sa nám ich podarí povyberať. Odnášame tak ešte dve šteniatka a 3 sučky. Jednu už nechcú. Tej musíme nájsť domov. Večer v útulku dávame šteniatkam jesť a čistíme prenosky. Požiadame na konci strážnika, aby dal pozor na ohrievač a v prípade potreby nás kontaktoval. Našťastie nebolo treba. Bilancia z dnešného dňa je 26 kastrácii.

 

30.3.2012 Ráno vyrážame do útulku naložiť psíkov a odvážame ich do osady. Medzi tým Janka a Veronika išli do osady pre dohodnutých psíkov na kastráciu. Kontrolujeme všetkých psov a dostávajú všetci antibiotika na viac dní. Všetci sú v poriadku žiadne komplikácie nenastali. Stehy veterinári nechceli dávať vstrebateľné a tak na vonkajšiu kožu použili nevstrebateľný materiál. Pri tomto materiály sa budú musieť vybrať stehy. Veterinár je dohodnutý a tak sme sa s tým uspokojili. Konečná bilancia z osady severná štvrť v Rožňave je - odchytili sme 89 psov ! Z toho : 63 kastrovaných dospelých, z ktorých sa skoro všetci vrátili do osady, 22 šteniat, ktoré hľadajú domovy a 4 dospelé psy, ktoré sa zo zdravotných dôvodov nekastrovali ani sa nevracajú. Bolo zistených a vyoperovaných niekoľko nádorov a zápalov materníc. To znamená, že bez našej a aj Vašej pomoci by niektoré zvieratá nedopadli dobre. Ale vďaka vám, ktorí ste prispeli ,sme zmenili ich osud.

 

31.3.2013 Musíme ešte odviezť pár psíkov do osady. Posledná návšteva v osade. Vykladáme kastrovaných psíkov, medzi ktorými je Džina, ktorá je už dlho očakávaná. Nastáva posledné lúčenie no a pár fotiek na záver na pamiatku pre obe strany.

 

Posledné zamávanie a my ešte ideme naložiť šteniatka do útulku, ktorým sa prihlásila dočaska. Po našom odchode ešte chvíľu zostávajú kolegyne. V tom sa vyrúti prvý psík, ktorého sme kastrovali ako prvého a zaútočí na jedného psíka, ktorý sa pohybuje pri deťoch. Našťastie kolegyne vyskočili z auta a situáciu vyriešili. Naložili psíka do auta išli s ním na veterinu, kde mu zašili dve malé rany. Psík žije a tak ho berieme na doliečenie do útulku v Novom meste nad Váhom. Odchádzame z Rožňavy a ideme ešte rozviezť psíkov do dočasiek, ktoré sa nám podarilo vybaviť. Väčšina zvierat ide do útulku Nové mesto nad Váhom. Vďaka pani Áčovej, ktorá uvoľnila časť svojho útulku pre šteniatka a psíkov, o ktorých nikto neprejavil záujem. Patrí jej naozaj veľké POĎAKOVANIE, lebo bez jej pomoci by sme to naozaj nevyriešili. Cesta do Bratislavy bude ešte dlhá. Po ceste musíme rozviezť šteniatka. Nebudem tu rozpisovať kde všade sme sa zastavili, ale domov prichádzam o jednej v noci. Unavený a vytrasený z auta otváram dvere v byte. Môj pes (vlastne sučka) sa ani neobťažuje ma privítať. Len spod deky vystrčí hlavu a s vyčítavým pohľadom typu kde si bol? si ma premeriava. Pachy, ktoré na sebe mám od šteniatok, sú pre ňu jasným signálom, že som bol asi na nejakej psej žúrke, no a ju som zabudol pozvať. Na vysvetľovanie je neskoro. 

 

Čo dodať na záver? Akcia bola úspešná a ľudia, ktorí sa na nej zúčastnili vytvorili skvelý tím. Nikto z nás neľutuje, že strávil sviatky v osade. Všetci vieme, že sme odviedli veľký kus práce a zachránili sme mnoho životov a iných sme zachránili pred utrpením a bolesťou. Zbohom Rožňava....

autor Juraj Eliaš

všetky fotografie nájdete tu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.492130357490950.1073741827.253059094731412&type=3

 

PS: Ak som povedal, že zbohom Rožňava, tak som nehovoril celkom pravdu. Počas našej akcie sme boli oslovení starostom Krásnej Hôrky, kde sa nachádza ďalšia osada. Starosta spoločne s MVDr. Ferencom by chceli, aby sme podobnú akciu zorganizovali aj v Krásnej Hôrke. Nuž a my sme súhlasili. Ideme do toho! Teda samozrejme ak nám pomôžete. Bez Vašej finančnej pomoci by sme to určite nezvládli. Boli sme sa v osade pozrieť a je to trochu odlišná osada. Osada má 950 obyvateľov, 178 domov a 150 psíkov. Všetko majú zrátané a väčšina psíkov je očkovaná. V tejto osade je aj veľa mačiek. Chceli by sme aj tie kastrovať, ale všetko bude závisieť od financií. Akcia je naplánovaná na začiatok júna. Takže zbohom Rožňava a vitajte v Krásnej Hôrke. foto: https://www.facebook.com/KastracnyProgram/photos_albums#!/media/set/?set=a.494581383912514.1073741830.253059094731412&type=3

 

V mene Československého kastračného programu, Slovenskej Aliancie Ochrancov Zvierat a OZ Život je pes ĎAKUJEME:

 

- všetkým Vám, ktorí ste sa zapojili do finančnej zbierky na kastrácie

- všetkým, ktorí ste si zobrali psíka do dočasnej opatery

- veterinárnym lekárom

- spoločnosti PHARMACOPOLA – veterinárny materiál

- spoločnosti AVIS – požičanie auta

- Penziónu Žaneta – ubytovanie

- TV JOJ a RTVS – odvysielanie a odborné spracovanie reportáže

- Matúšovi Mesznerovi – pomoc pri akcii

- OZ Život je pes – za poskytnutie priestorov, vybavovanie a asistenciu

http://zivotjepes.rv.sk/

- MsP Rožňava – za asistenciu

- Útulok NÁDEJ - za ustajnenie odobratých zvierat

http://utuloknm.szm.sk/index.html

- Československému kastračnému programu – za zbierku a zastrešenie celej akcie

https://www.facebook.com/pages/DogsPsyPejsci/349104818439456?ref=stream&hc_location=stream#!/KastracnyProgram?fref=ts

- SAOZ – za spoluorganizáciu

 

No a v neposlednom rade všetkým zúčastneným:

 

Diana Truchlíková – Československý kastračný program

Lenka Zolnierčíková - Československý kastračný program

Simona Vitanová - Československý kastračný program

Barbora Sláviková - Československý kastračný program

Matúš Meszner – ochranca zvierat

Bea Jagošová - Útulok Šťastné labky Fiľakovo https://www.facebook.com/media/set/?set=a.492130357490950.1073741827.253059094731412&type=3

Michala Wollner – SAOZ, Zatúlané psíky Šaľa

Jana Útla – SAOZ, OZ Hafkáči

Veronika Belásová – SAOZ , veterinárna technička Považská Bystrica

Juraj Eliaš - SAOZ

 

NEĎAKUJEME:

Ministerstvu Životného prostredia - za ignoráciu, ktorú prejavili pri prosbe o POMOC.

 

 

 

 

 

Ako môžete pomôcť???

http://www.facebook.com/events/195003060640222/

AKO POMOCŤ?

--- finančne akoukolvek sumou na naše č.ú. 3031887453/0200 vúb banka (Združenie za práva zvierat) - prosím do poznámky uviesť Krasna Horka
--- zo zahraničia platí vyššie uvedené č.účtu + príjemca: Združenie za práva zvierat , IBAN: SK8502000000003031887453
(BIC) SWIFT kód: SUBASKBX
banka VÚB - Všeobecná úverová banka
--- z ČR je možné prispievať na cesky ucet Daruj 2 eura:
2283275379/0800 PROSIM DO POZNAMKY NEZABUDNITE UVIEZT Krasna Horka ABY SA DALO ZARADIT NA CO SU PENIAZKY ZASLANE !!!!Ked to neuvediete pri prispievani zo SR na nas ucet slovensky nic sa nestane ale na tento to NEZABUDAJTE PROSIM!

--- materiálne - prepravky,boxy,deky,granule,misky ......
--- dočasnými opaterami
--- poskytnutím domova
--- ZDIELANÍM a ŠÍRENÍM prosby kde sa dá
--- akokolvek inak vám len napadne !!!

 

 

 

 

 

Kam kráčaš Slovensko v ochrane zvierat? (Jedna z príčin, prečo sú slovenské útulky preplnené)

 

 

 

Cieľom tohto článku je poukázať na ochranu zvierat na Slovensku, ktorá aj keď „možno“ mala v úmysle pomôcť zvieratám od množiteľov,  v konečnom dôsledku na ňu doplatili psy z útulkov a to nielen čistokrvní, ale predovšetkým kríženci. Slovensko malo jedinečnú príležitosť ako umiestňovať zvieratá do zahraničia. Na začiatku to bolo Rakúsko a neskôr aj Nemecko. Preplnené útulky tak dostali šancu expandovať do zahraničia. Malí psíkovia tam boli žiadaní, lebo ich tam nemali dostatok. Tak sa rakúski a nemeckí ochranári rozhodli pomôcť. U nás útulky len pribúdali, kým v zahraničí už bola vytvorená sieť útulkov a pokuty za opustenie zvieraťa boli natoľko vysoké, že si ľudia nedovolili vyhodiť psa na ulicu. Takže problémy s túlavými psami v zahraničí neboli tak vážne ako u nás. Pomáhali dovtedy, kým ...

 

Ešte pred 3 rokmi ak sa v útulku objavil čistokrvný pes (teda ak nepočítame nemeckých ovčiakov, lebo tých bolo vždy dosť) si hneď opatrovatelia zvierat povedali že sa tu určite dlho nezdrží a dokonca by som tvrdil, že si mohli majiteľa vyberať medzi viacerými záujemcami. Útulky boli vždy preplnené, ale väčšinou krížencami. Ľudia nemali problém cestovať kvôli čistokrvnému psovi aj niekoľko desiatok kilometrov, len aby mu rýchlo zachránili život a pýšili sa, že dostali z útulku psíka za ktorého by inak museli zaplatiť nemalú sumu len za adopčný poplatok. Rodina bola šťastná, že má zvieratko z útulku, ktorému darovala domov. Lenže tak ako to býva, všetko sa dá pokaziť ak si neuvedomíte následky, ktoré môžu mať až katastrofálny dopad. Kde hľadať problém? Môžeme to skúsiť, ale nič sa na tom nezmení. Vlak je rozbehnutý a zastaviť sa už nedá, jedine prísnymi zákonmi a ich uplatnením v praxi. Svedčí o tom fakt, že útulky sú preplnené a v každom nájdete čistokrvných psov, o ktorých už nie je taký veľký záujem.  Niektoré organizácie začali riešiť problém množiteľov po svojom. A tu vznikol problém. Najskôr to vyzeralo ako fantastický nápad, ako sa ľahko dostať k čistokrvným zvieratám. Pod zámienkou hrozby udania alebo neviem akej dohody začali množitelia spolupracovať. Samozrejme NIE zadarmo! Možno sa pýtate, prečo by to robili? Jednoduchá odpoveď, ktorú nájdete ak si prečítate, kto je to množiteľ a pochopíte jeho zmýšľanie.

 

MNOŽITEĽ:

„Človek“ ktorý chová čistokrvnú sučku nejakého plemena, ktoré je práve zaujímavé pre slovenského a zahraničného klienta. Šteniatka potom predáva za pomerne nízku cenu oproti  cene od chovateľa, ktorý má psíka s papiermi.  Množiteľ väčšinou má 3-4 plemena. Zvieratá drží len na jedno – množiť, množiť a zase len množiť. Sučka mu vrhne vždy 2 krát do roka. V priemere je to 5-6 šteniatok na jednu sučku. Sám množiteľ nemá záujem o to, aby zvieratá, ktoré mu vyrábaju zisk, mali aj svoju pohodu. Tieto zvieratá sú zatvorené v pivniciach, hospodárských budovách a podobných priestoroch a nie sú venčené. Dokonca väčšina týchto zvierat ani nevie, čo je to denné svetlo alebo slnko.  Mnoho krát trpia kožnými chorobami z nedostatku slnka. Množiteľovi totiž ide iba o ZISK! Takto drží zvieratá u seba cca 5 rokov, kým sučka nie je vyšťavená natoľko, že už nevládze. Teraz si položíte otázku a čo sa stane s tou sučkou?No pravdu povediac v tom najlepšom prípade ju nájde nejaký človek vyhodenú niekde v lese, alebo v kontejnery a sučka sa dostane do útulku, kde ju sterilizujú a investujú nemalé finančné prostriedky aby ju dali doporiadku. Ten najhorší scenár je,že sa zvieratka množiteľ zbaví....uz navždy. Akým spôsobom to si môžete domyslieť. Množiteľ má v takomto prípade podchyteného veterinára, ktorý mu buď predá usmrcovaciu látku, alebo si to vyrieši po svojom!!! Keď som už spomenul veterinára, tak tu by som sa na chvíľu zastavil. Veterinári spolupracujú na utrpení týchto zvierat. Aj keď nie priamo, ale vychádzajú množiteľom maximálne v ústrety, lebo pre nich veterina nie je poslaním, ale biznisom. Hovorím to preto, lebo nemajú problém predávať vakcíny týmto množiteľom, ktorí si sami tieto šteniatka, ktoré idú predať, aj zaočkujú. Tým sa im znížia náklady na to, aby zvieratko aj vyšetrili. Veterinár to urobí preto, lebo chce mať dobrý kšeft a vlastne ho do toho tlačia aj distributori, ktorí mu za určité množstvo kúpených liečiv ponúknu niečo navyše – zájazd, TV, väčšie zľavy a mnoho iných darčekov. Takže tu sa naozaj stráca význam – SOM VETERINÁR A JE TO MOJIM POSLANÍM. Biznis to všetko potlačí. Takže takto to funguje a fungovať bude dovtedy, kým si to neuvedomíme. Tu sa dostávame práve k ľuďom, ktorí si chcú kúpiť šteniatko čistokrvné, ale nechcú papierové lebo sú DRAHÉ. Úmyselne som to napísal veľkými písmenami, lebo čo je u množiteľa lacnejšie sa vám niekoľkonásobne predraží keď zistíte, že vaše krásne šteniatko začalo mať zdravotné problémy a navštívite veterinára. Zvieratá, ktoré pochádzajú od množiteľov, majú mnohokrát dedičné ochorenia, o ktorých vie len množiteľ a samozrejme Vám ich zatají a ktoré sa môžu prejaviť až v neskoršom veku. Najčastejšie sú to problémy so srdcom, dysplazia (poškodenie klbov), kožné choroby, ochorenia očí ....

Tu Vás čaká nemilé prekvapenie, lebo liečba je často veľmi dlhá a zložitá a stojí nemalé financie. Lenže rodina si už zvykla na psíka a tak chce urobiť všetko pre to, aby psík žil čo najdlhšie. Vy sa budete trápiť kvôli tomu, že váš psík chradne a keď sa Vám aj podarí potlačiť chorobu, vaša peňaženka utrpí poriadny šok. To, čo ste na začiatku pri kúpe ušetrili, tak teraz ste zaplatili niekoľkonásobne viac ako keby ste si kúpili psíka od chovateľa.V horšom prípade si ľudia uvedomia, že nechcú psíka s vadami a buď ho vrátia množiteľovi,alebo ho vyhodia na ulicu,odkiaľ  sa dostane s najväčšou pravdepodobnosťou do útulku.Nepíšem to preto, lebo nadržiavam chovateľom! To by ste sa mýlili. Na nich mám ťažké srdce, lebo práve od nich by som čakal najsilnejší tlak za zrušenie takýchto chovov. Ale realita je iná. Zatvaraju oči. Či je to úmyselne, alebo je v tom niečo iné, neviem, ale jedno  viem, malo by to byť predovšetkým v ich záujme zastaviť toto týranie! A nie len v ich záujme. Jednak je veľa nechcených šteniatok, jednak rysy strácajú na čistote a vznikajú nové miešané rasy, ako je napríklad mini york. Lenže to by sme neboli na Slovensku. Informácie, ktoré sú dostupné na slovenskom internete nám niektoré veci  dokážu dokresliť a tu sa nám kruh uzavrie. Sú tu totiž organizácie, ktoré s množiteľmi spolupracujú a to sú tie, ktoré začali tieto psy od množiteľov „odoberať“. To, akým spôsobom je záhadné. Lebo človek by čakal, že ak nejaká ochranárska organizácia príde ku kontaktu na množiteľa, urobí všetko pre to, aby mu klepli po prstoch a zastavili jeho týranie. Lenže opäť je realita iná. Tieto organizácie odoberajú psov od množiteľov, ale tam sa to končí. Tým pádom sa množiteľovi uvoľní miesto a on si zaobstará plemeno, ktoré je práve žiadané a vlastne mu tak urobia službu. Službu, za ktorú zaplatí odňatím slobody niektoré šteniatko ktoré sa narodilo, ale nebude vyrastať v rodine a tešiť sa z hračiek. Bude trpieť v tme a rodiť. Množitelia totiž vždy všetky šteniatka nepredajú. Lebo každý človek, ktorý chce šteniatko, chce ho od malička. Maximálne tak do troch mesiacov. Ak sa dovtedy toto šteniatko nepodarí predať, tak potom skončí v niektorej organizácii alebo u výkupcu. Tieto šteniatka potom cestujú najčastejšie na nemecký trh, kde sú predané. Ak tieto šteniatka ponúka organizácia, tak sa tomu hovorí adopčný poplatok. Lenže na Slovensku je adopčný poplatok okolo 50€ , ale v Nemecku vám dajú 400€. Množiteľ je spokojný, že sa zbavil „nepotrebného“ psa a ten, čo ho vykúpil, je rád, že urobil dobrý obchod. Veď pomer ceny 50€ a 400€ je celkom dobrý biznis. Hlavne keď nemusíme platiť dane za predaj. Ak toto šteniatko odkúpi výkupca, tak jeho cesta môže skončiť aj niekde v Poľsku na kožuchy.  Tento kolotoč sa tým pádom nikdy neskončí. Ale to by sme neboli na Slovensku, keby nebolo KEBY!

Všetko by to išlo celkom dobre kým by sa nestalo to, že nemecký trh sa naplnil! Áno čítate správne. Nemecký trh je preplnený a tak čistokrvné zvieratá zostávaju v slovenských útulkoch. Neveríte? Denno denne ste svedkami, ako na slovenskom internete nájdete desiatky čistokrvných psov, ktorí sú ponúkaní na adopciu a nikto ich nechce. Ľudia, ktorí zachraňujú zvieratá s čistým úmyslom,sa snažia tieto zvieratá umiestniť, ale nedarí sa im to. A ak sa to nedarí pri čistokrvných, tak sa nepýtajte, ako je to s krížencami. Tak ako som už spomenul na začiatku. Ak pred tromi rokmi stačilo dať  jednu fotku čistokrvného psa, mali ste 10 záujemcov. Dnes je to naopak. Musíte dať 10 fotiek a potom sa nájde jeden záujemca, aj ten je mnohokrát  z Čiech. Tu by som spomenul jednu vetu z filmu, ktorú určite na Slovensku a v Čechách veľmi dobre poznajú:"Mně by jenom zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu!". Nuž a odpoveď netreba dlho hľadať. Tento katastrofálny stav, ktorý je na Slovensku je aj v Nemecku, ale tam sú vnímavejší ľudia. Polícia prísne začala kontrolovať dovoz šteniat a psov zo Slovenska a Nemecko dalo prísny zákaz obchodovania a umiestňovania psov z výkupov a od množiteľov. Preto musia tieto zvieratá najskôr prejsť útulkom a až potom sú vyvezené do Nemecka ako opustené zvieratá a nie ako psy od množiteľa.  Nuž a tu sa nám kruh uzatvoril Čo na začiatku niektorým pripadalo ako správna pomoc, sa vypomstilo slovenským útulkom, ktoré sú preplnené a kríženci tak musia dlhšie čakať na svoje nové domovy. Facebook je preplnený výzvami na záchranu života takého alebo onakého psíka. Lenže pomoc je mnohokrát v nedohľadne. Kto za to môže? Predovšetkým pseudoochranári, ktorí pokrivili to, prečo malo zmysel zakladať útulky. Útulok má byť len prestupnou stanicou a nie konečnou. Tento stav tu bude dovtedy, kým ochranári nezačnú spolupracovať a jednoznačne nedajú najavo, že nechcú mať medzi sebou vlkov v ovčom rúchu.

Čo dodať na záver? Ako môžete pomôcť VY?

Nepodporte NIKDY kúpu šteniatka od množiteľa. Aj keď máte silný pocit, že je to správna vec, je to len krátkodobý klam. Vy mu síce pomôžete, ale odsúdite tak jeho matku a jeho súrodencov na ďalšie utrpenie. Nahláste množiteľov na RVPS vo vašom meste a informujte sa ako dopadlo Vaše podanie. Zastavme toto nezmyselné týranie. Lebo ak to nezastavíme my, tak sa to nikdy neskončí!

 

PS: Ak sa rozhodnete podporiť niektorú organizáciu na ochranu zvierat, vždy si overte na všetkých dostupných miestach o jej aktivitách a spokojnosti jej adoptérov a prispievateľov. Len tak umožníte nechať pracovať zodpovedne v prospech zvierat tých správnych ochranárov.